Ako ďalej uviedla generálna sekretárka zväzu Miriam Bellušová v reakcii
na v stredu (2. 12.) schválenú novelu zákona o dani z príjmov, túto SŽZ,
zastupujúci živnostníkov a malé podniky, vnímal ako významný nástroj
pre aspoň čiastočné zníženie vysokého daňového zaťaženia živnostníkov a
malých firiem, tzv. mikrodaňovníkov.
"V období, kedy sú živnostníci a malé podniky vystavené tvrdým
dopadom koronakrízy a kedy štát nereaguje dostatočným spôsobom na ich
potreby v zmysle kompenzácie výpadkov tržieb, prichádza zvýšenie
daňového zaťaženia v skrytej podobe ako nesystémový a pre podnikateľov
nezrozumiteľný prvok," povedal Stanislav Čižmárik, prezident SŽZ.
Štát sa podľa SŽZ rozhodol riešiť krízu verejných financií na úkor tých
najviac postihnutých subjektov, drobných živnostníkov a firiem s 1-2
zamestnancami, ktorí doposiaľ prežili koronakrízu len vďaka osobnej
statočnosti a neustále stoja pred veľkou neistotou udržania svojho
podnikania.
Bellušová pripomenula, že pôvodne výšku príjmov mikrodaňovníkov pre
potreby zdaňovania určoval zákon o dani z príjmov na úrovni 100.000 eur
ročne. Novela stanovila limit pre výšku príjmov nepriamo, s odvolaním sa
na zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý definuje mikrodaňovníka ako
takú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej obrat neprekročí 49.790 eur
ročne. Novela teda znížila výšku príjmov pre uplatnenie zníženej,
15-percentnej sadzby dane z príjmu o viac než polovicu.
"Zvýšenie daňového zaťaženia je trestom za aktivitu podnikateľov v
období hospodárskej recesie a je to nepochopiteľný počin v čase, keď
okolité krajiny znižujú priame a nepriame daňové zaťaženie, aby firmám
vytvorili priestor pre investície a prispôsobenie sa zmeneným trhovým
podmienkam v čase koronakrízy," zdôraznila Bellušová.
Novelu zákona vníma SŽZ o to viac negatívne, že zmeny so zásadným
dosahom na podnikateľské prostredie boli prijaté až v rámci schvaľovania
v Národnej rade SR, bez predchádzajúcich verejných konzultácií a
medzirezortného pripomienkového konania. "Za SŽZ preto vyzývame
Ministerstvo financií SR k intenzívnejšiemu dialógu, a to tak so
sociálnymi partnermi, ako aj smerom k poslancom koaličných strán, a to
ešte počas prípravy vládnych návrhov zákonov," doplnil Čižmárik.
SZŽ vznikol v roku 1992 ako združenie živnostenských spoločenstiev a
profesijných cechov. Na medzinárodnej úrovni je od roku 2018 členom
Európskej konfederácie staviteľov so sídlom v Bruseli. V roku 2019 sa
stal pristupujúcim členom Asociácie priemyselných zväzov.